Choď na obsah Choď na menu
 


Farské oznamy:

Program omší: 19. týždeň A, 20. týždeň A

Rozpis lektorov: Ľubiša Júl - August

              perempuan-kanaan.jpg

Nech sa ti stane, ako chceš.

     Komunitu, ktorej Matúš adresoval svoje evanjelium tvorili prevažne kresťania zo židovstva, ale boli v nej aj pohania. Neustále tu vyvstávala otázka, či majú prerušiť styky so židovstvom a nakoľko patrí Ježišovo posolstvo aj pohanom. Jeho počiatočný postoj ku kanaánskej žene vyjadruje, že Ježiš bol prednostne poslaný k Izraelskému národu, no nie za odmenu pre jeho vernosť, ale aby najskôr tu hľadal stratené ovce. Izraelu bol od Boha zverený Zákon a prisľúbenia, k ostatným národom sa mala spása dostať jeho prostredníctvom. To sa v skutočnosti aj naplnilo. Apoštoli, vrátane sv. Pavla, ktorí rozšírili Ježišovo posolstvo do celého vtedajšieho sveta boli všetci zo židovstva. Ježiš ukázal, že dôležitejšia než pokrvná príslušnosť je účasť na tej istej viere. Pre túto abrahámovskú vieru, dôverujúcu aj napriek všetkej beznádeji, mohol Ježiš považovať kanaánčanku za Abrahámovu dcéru vo viere.

     Už prorok Izaiáš jasne potvrdzuje, že pre Boha je rozhodujúcim vnútorný postoj, nie národná príslušnosť. Ponuku spásy pre všetkých potvrdzuje Ježiš aj v rozhovore so samaritánskou ženou v Sycheme pri Jakubovej. Keď Ježiš vraví o znameniach konca sveta pripomína, že jeho „evanjelium sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom.“

     Žena sa odvoláva na Božie milosrdenstvo. Táto žena prosí nástojčivo, až kričí. Ale nenalieha, prosí aby jej Ježiš preukázal milosť, ktorú si nezaslúži. Božiu milosť si nikto nemôže zaslúžiť, je vždy nepodmienený Boží dar.

     Ježiš, ktorý obyčajne prosiacich vyslyšal hneď, na prosbu Kanaánčanky reaguje nezvyklo pozvoľne, až na štyri krát. Najskôr odpovedá mlčaním. Učeníci sa prihovárajú skôr v jej neprospech, aby ju Ježiš poslal preč. Ježiš im vysvetľuje, že nie je znervóznený jej krikom, ale jej nevenuje pozornosť, lebo si je vedomý svojho prednostného poslania k strateným ovciam z domu Izraela. Na ďalšie prosby už dáva odpoveď, ale zatiaľ odmietavú. Tým vystavuje vieru tejto ženy ťažkej skúške, hoci práve pre neoblomnosť jej viery ju napokon vyslyší. Až na štvrtý krát zaznie „Nech sa ti stane, ako chceš!“ Aj nekonečne dobrotivý Boh zámerne podrobuje človeka skúške. Kým trvá, nemožno ju pochopiť, inak by to nebola skúška. Jediné východisko je prijať ju v oddanosti viery.

     Evanjelista Matúš vykresľuje kanaánsku ženu ako vzor modlitby viery. Ako možno hodnotiť kvalitu modlitby, aké sú kritériá?

     Podľa klasických učebníc duchovného života by správna modlitba mala obsahovať nasledujúce základné prvky:

- modliť sa s vierou a dôverou v Boha

- modliť sa za veľké veci, lebo Boh je všemohúci

- modlitba má vychádzať z úprimného, poníženého srdca

- má byť vytrvalá a nedať sa nikdy znechutiť

- má byť prejavom lásky k Bohu a k človeku

     Modlitba vyjadruje predovšetkým hlboký vnútorný vzťah, najpodstatnejšie je, aby bola úprimná. U každého človeka má inú podobu. Rozhodujúce je, že Boh číta v srdci človeka. 

 

spracoval: kaplán Janko